V predmetnom príspevku autor analyzuje historické obdobie právnej úpravy registra trestov do roku 1960. Pozornosť venuje celému rozsahu tejto právnej úpravy od roku 1922, spolu piatim základným právnym normám upravujúcim túto problematiku. Zohľadňuje aj ďalšie súvisiace zákony, najmä trestné zákony, trestné poriadky, zákony o priestupkoch, zákony o prokuratúre tohto obdobia, ako aj ďalšie historické súvislosti, vrátane ideologických, spojených s budovaním socializmu.

Autorka se v následujícím článku zabývá omyly dnešní doby, které nám přináší oblast managementu a dotýká se opět leadershipu a vedení lidí. Poukazuje na některé mylné pohledy manažerské praxe, které jsou dlouhodobě zakotveny v odborné literatuře a je jen velmi těžké nastolit nová paradigmata v této oblasti. Stěžejními konfrontačními tématy článku je pohled na ideálního pracovníka, spokojenost a management jako povolání. Zda používané motivační teorie jsou správné a proč je zvýšená poptávka ve firmách po leaderech, kteří stejně nejsou a firmu nezachrání.

Príspevok sa zaoberá voľným pohybom pracovníkov, ako základným pilierom jednotného trhu, a priamou diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti vo sfére športu. Autor analyzuje súdne rozhodnutia a interpretuje ich závery, ktoré majú význam aj na širšom trhu práce mimo sveta športu, pretože Súdny dvor Európskej únie považuje profesionálny šport za riadnu hospodársku činnosť.

Tento článek se zabývá Rozhodčím soudem pro sport (CAS) z perspektivy institucionální a procesní jako vzor pro funkcionáře a praxi, v rámci které CAS poslouží jako šablona pro vytvoření podobného tribunálu na národní úrovni v rámci sportovní asociace nebo dokonce při vnitrostátním legislativním programu. Článek se zabývá nezávislostí rozhodců a tribunálu jako takového, pokračuje klauzulemi o jurisdikci a charakterem tzv. Odvolací procedury, která je nejpoužívanější v rámci CAS a je současně nejoriginálnější v rámci mezinárodní arbitráže, dále je pojednáno o nákladech řízení a dalších aspektech.

Autor sa v predkladanom príspevku v stručnosti zaoberá problematikou disciplinárneho konania s dôrazom na disciplinárne konanie Slovenského futbalového zväzu. Poukazuje na špecifické prvky disciplinárneho konania vo vzťahu k osobitostiam futbalového prostredia. Autor sa takisto venuje novoprijatej úprave disciplinárneho konania v rámci Slovenského futbalového zväzu a postaveniu disciplinárnych komisií ako orgánov, ktoré disciplinárne konanie realizujú. Na záver sa autor snaží naznačiť možnosti zvýšenia kvality disciplinárneho konania resp. jeho ciele v nasledujúcom období.

Nelegálne obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi je jedným z najviac rozšírených nezákonných obchodov. Odstraňovanie chránených druhov z regiónov, ktoré sú časťou nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi vedie k závažným problémom pre lokálne ekosystémy a tiež ohrozuje mier a bezpečnosť v dotknutých regiónoch. Medzinárodné spoločenstvo prijíma viacero opatrení, tieto však nedokážu zabrániť súčasnému nárastu nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi druhmi, ktorý je zapríčinený zvyšovaním dopytu, chudobou a nedostatočnou správou verejných záležitostí vo východiskových krajinách pôvodu týchto živočíchov. EÚ výrazne podporuje iniciatívy zamerané na boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi, ako je napríklad lepšie riadenie chránených území, budovanie kapacít a medzinárodná spolupráca pri presadzovaní právnych predpisov.

Právnu zodpovednosť a ukladanie sankcií za jej porušenie môžeme bezpochyby zaradiť medzi základné a zároveň najstaršie právne inštitúty. Či už hovoríme o správnom trestaní alebo o trestaní súdnom, oba systémy spadajú do oblasti verejnoprávneho postihu za deliktuálne správanie, z čoho je pochopiteľné, že hoci sa v ich prípade nedá hovoriť o jednoznačných pravidlách vzájomného pôsobenia, musí medzi „správnym konaním trestným“ a trestným konaním existovať vzájomný vzťah. V článku sa autor snaží tento vzťah preukázať z hľadiska vývoja oboch systémov verejnoprávneho postihu a taktiež porovnaním z hľadiska vymedzenia vybraných pojmov a inštitútov spájajúcich sa s týmito systémami, pričom sa venuje aj oblasti zásad a princípov, ktorých vyžarovanie presahuje celým právnym poriadkom.

V následujícím článku autorka představuje teoretická východiska leadershipu. Zabývá se rozdíly mezi řízením a vedením, leaderem a manažerem. Uvádí názory předních uznávaných odborníků na pojetí leadershipu, leadera a managera a konfrontuje tuto aktuální problematiku s nejnovější zahraniční literaturou, ke které se staví v kritickém světle. Článek je vhodně doplněn vlastními komentáři a pohledem autorky na pojetí leadera a manažera.

Predkladaný príspevok prináša zhrnutie prezentácie Mgr. Zuzany Zajíčkovej o financovaní, resp. podpore športu z iných ako verejných zdrojov na konferencii „Šport a právo“, konajúcej sa v Poprade v októbri 2014.

Tento článok sa bude snažiť reflektovať práve tú stránku veci, ktorá nenašla oporu v teórii danej problematiky, ba čo viac, uvažovanie polície a ich postup nebol úplne v súlade s platným právom ako ani s kľúčovou judikatúrou. Cieľom príspevku však nie je vyjadriť kritiku, ale poukázať na problematiku zanedbania povinnej výživy voči plnoletým deťom vychádzajúc z môjho právneho názoru a z komparácie teórie a praxe a poskytnúť tak transparentnejší a praktickejší prehľad v širšom rozpätí než aké garantujú relevantné právne predpisy, ako aj ponúknuť možné smerovanie de lege ferenda.

Príspevok približuje predstavu autorov o možnej budúcej zákonnej úprave riešenia sporov v športe. Odlišuje pritom riešenie sporov mimo hry od rozhodovania športovými rozhodcami o porušení pravidiel počas hry, ako aj od vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti v disciplinárnom konaní. Riešenie sporov mimo hry by malo byť ponovom charakterizované prevratnou novinkou – zriadením Stáleho súdu pre šport ako súdneho orgánu sui generis. Príspevok sa zamýšľa nad právnou úpravou postavenia tohto súdu, jeho sudcov, a nad zárukami nezávislosti a spravodlivého procesu.